30. roky 20. storočia - začiatok dnešného Sliača

V roku 1918 boli kúpele predané naspäť uhorskému štátu. Od toho si chcel kúpele zakúpiť Alexander Just, ale v dôsledku štátoprávnej zmeny hraníc si uplatnila predkupné právo Československá republika a po dlhšom rokovaní ich v roku 1922 odkúpila. Časť kúpeľných objektov prešla pod správu štátu, malé penzióny ostali  v súkromných rukách.

Kúpele sa naďalej rozširovali – v roku 1921 prešiel významnou rekonštrukciou kúpeľný dom. Najväčšou udalosťou tridsiatych rokov bola však výstavba rozľahlého objektu Palace podľa návrhu Rudolfa Stockara . Reštauračná časť bola postavená v rokoch 1928 – 1930, hotelová v rokoch 1931 – 1943.  V tomto období boli dobudované aj vaňové kúpele, kúpalisko a iných objekty,   vďaka ktorým dostali sliačske kúpele moderný výzor. Hotel Palace bol v čase dokončenia najmodernejším kúpeľným domom na Slovensku. V tomto období navštevovali kúpele najmä pacienti z Čiech a Moravy.
V tridsiatych rokoch sa uskutočnila aj rozsiahla rekonštrukcia kúpeľných prameňov. Po ich navŕtaní sa zväčšilo sekundové množstvo vody a plynu tým, že sa spojili tri rozptýlené pramene do jedného výstupného hrdla v hĺbke 37 m. V roku 1936 boli dané do prevádzky aj nové bazény na kúpalisku so 100 kabínkami na prezliekanie.

Počas druhej svetovej vojny boli niektoré hotely premenené na lazarety. Vyliečili sa tu stovky povstaleckých vojakov a partizánov, ktorí sa zúčastnili SNP. Na Sliači bola najväčšia povstalecká nemocnica.

Dnešnú podobu s dominantným komplexom Kúpeľnej liečebne Palace majú kúpele Sliač už od tridsiatych rokov 20. storočia.