Sliačske pramene

Vo svete sú známe štyri kúpeľné miesta, v ktorých vyvierajú minerálne pramene prirodzenej izotermickej teploty s vysokým obsahom kysličníka uhličitého. Iba jeden z týchto prameňov sa nachádza v strednej Európe, a to v liečivých kúpeľoch na Sliači. Minerálne žriedla týchto kvalít s usmernenou odbornou lekárskou starostlivosťou a s použitím komplementárnych liečebných prostriedkom možno úspešne použiť na liečbu pacientov, ktorým životné tempo a civilizácia našich čias poškodili srdce a cievy.

Sliačske kúpele ponúkajú päť prameňov, pochádzajúcich z druhotných súvrství centrálneho pásma Západných Karpát. Vyústenie sliačskych prameňov podmienil pozdĺžny pohronský zlom, ktorý sa tiahne po ľavej strane údolia Hrona zo severovýchodu na juhozápad.

Kúpeľný  prameň vyviera priamo pod Kúpeľným domom, ktorý sa bez akéhokoľvek umelého zásahu využíva na všetky liečebné účely. Jeho voda je síranovo-hydrouhličitá, horečnato – vápenatá s vysokým obsahom CO2, izotermickej teploty 33°C. Výdatnosť prameňa je za sekundu cca 5 l vody a 10 litrov žriedlového plynu.

Štefánik  je najstudenším prameňom - dosahuje teplotu len 12°C, s vysokým obsahom C02 a farmakologicky aktívneho železa, ktoré sa najčastejšie využíva ako stolová voda. Je vhodný na podporenie trávenia a pri chudokrvnosti. Už v druhej polovici 19. stor. Vodu tohto prameňa plnili do fliaš a ako liečivú ju predávali po celom Rakúsko-Uhorsku. Je najobľúbenejším prameňom, jeho voda je jemne mineralizovaná, hypotonická, uhličitá, obsahuje hydrouhličitany, vápnik a železo. Prameň sa pôvodne nazýval Jozefov prameň, podľa uhorského palatína Jozefa, ktorý navštívil s manželou Dorotou kúpele v roku 1823. Neskôr bol premenovaný na prameň Štefánka.

Bystrica s 23°C teplou vodou, je odporúčaný najmä pri ochoreniach žalúdka. Pôvodný názov bol Dorotha – dostal podľa manželky palatína Jozefa Habsburského.

Lenkey s 22,5°C teplou vodu s obsahom jódu, je odporúčaný pri ochoreniach štítnej žľazy a očí. Jeho výpary spôsobovali v minulosti náhly úhyn vtákov a zvierat v okolí. Až do povrchových úprav boli prudko jedovatými a nebezpečnými, pretože prameň vyvieral v uzavretom priestore malej jaskyne, čím vznikla silná koncentrácia CO2 plynu. V roku 1834 prameň upravil prírodovedec a milovník sliačskej prírody Acacius Lenkey, podľa ktorého je prameň aj pomenovaný.

Adam s 23°C teplou vodou, je odporúčaný pri ochoreniach močového mechúra. Je jediným prameňom, z ktorého voda nevyteká, ale eruptuje v pravidelných intervaloch. Dvorný kancelár Adam Erivský ho dal roku 1831 upraviť za štátne trovy, je pomenovaný podľa neho. Podľa iného zdroja je pomenovaný podľa pastiera, ktorý v okolí pásol ovce a jeden jeho baran sa zaboril v týchto  miestach do bahna.