Slávni návštevníci kúpeľov

„Jak tu slastno, jak tu milo v šumnom Sliači“ povzdychol si Hviezdoslav prechádzajúc sa po kúpeľnom parku... A kto si to ešte mohol povedať?

Prvou celebritou na Sliači bol nepochybne kráľ Matej Korvín so svojou manželkou Beatrix a početným sprievodom v roku 1478.

V roku 1823 navštívil Sliač arcivojvoda a uhorský palatín Jozef  Habsburský so svojou manželkou Dorotou, po ktorej bol nazvaný aj jeden z liečivých prameňov (dnes prameň Bystrica).

V rokoch 1852 a 1855 absolvovala liečebný pobyt na Sliači Božena Nĕmcová. Na Sliači sa cítila veľmi dobre, dokonca uvažovala nad tým, že by sa na hospodárstve miestneho farára Štefana Záhorského mohli s manželom a rodinou usadiť. Z kúpeľov napísala svojím najbližším niekoľko listov. V nich sa delila o zážitky z krásy prírody:

„Sliačske kúpele mi prospievajú... keď som ležala pod agátmi na vŕšku a dívala sa do prekrásnej krajiny dolu pri Hrone, nepriala som si nič iného, ako mať vás pri sebe“.

Božena Nĕmcová pri svojom pobyte zbierala staré povesti a rozprávky z okolia, tu zaznamenala napríklad rozprávku Soľ nad zlato.

Andrej Sládkovič, ktorý v rokoch 1844 – 1847 pôsobil v Rybároch ako vychovávateľ v zemianskej rodine Petra Bezega, napísal na Sliači viaceré básne, ale najmä svoje vrcholné diela Marínu a Detvana. Ján Kalinčiak o Sládkovičovom pobyte na Sliači zaznamenal: „Pod Sliačom v Rybároch v hodinách prázdnych kochal sa Sládkovič v citoch svojich...“.

V 19. storočí vzniklo o Sliači viacero knižiek. O propagáciu kúpeľov sa zaslúžili známi lekári a učenci Ch. Zipser, R. Czálchert, M. Hasenfeld a ďalší. Dobré meno kúpeľov sa šírilo po svete. V dôsledku toho narástol počet návštevníkov – zastavili a liečili sa tu hostia zvučných mien i honosných titulov, maďarský politik Lajos Kossuth, rakúsky básnik a dramatik Franz Grillparzer, maďarskí básnici János Arany a Imre Madách, srbská kráľovná Natália so synom Alexandrom, neskorším kráľom Srbska a iní. Na Sliači sa zastavili a liečili okrem iných aj Ľudovít Štúr, Štefan Moyses, Pavol Dobšinský či Pavol Jozeffy.

V roku 1855 sa na Sliači liečila arcivojvodkyňa Hildegarda s manželom Albrechtom. Na pamiatku liečebného pobytu jej cisárskej výsosti postavili pri liečivých prameňoch kaplnku s obrazom svätej Hildegardy podľa námetu kráľa Ľudovíta Bavorského.

Romantickú atmosféru kúpeľov 19. storočia približujú kresby a grafiky viacerých umelcov, ale najmä banskobystrického rodáka Karola Libaya (Karl Ludwig Libay). Radi sem prichádzali aj maliari Jozef B. Klemens a Dominik Skutecký.

Po vzniku prvej Československej republiky do kúpeľov zavítali napríklad Pavol Orságh-Hviezdoslav,  Terézia Vansová, Ľudmila Podjavorinská, Valentín Beniak, Jozef Škultéty, Jozef C. Hronský a Martin Rázus. Z Čiech prišli za slávnou vodou z prameňov napr. Oskar Nedbal, Vítezoslav Novák, maliar Václav Špála či Vlasta Burian. Janko Alexy a Jozef Kollár namaľovali množstvo kresieb a obrazov Sliača a jeho okolia.
 
Po druhej svetovej vojne mali kúpele vybudované meno ako najznámejšie kúpele na liečbu srdcovo-cievnych ochorení. Vďaka tomu ich navštívili alebo sa tu liečili aj mnohé známe osobnosti ako Antonín Zápotocký, Božena Slančíková-Timrava, Ján Smrek, Pavol Horov, Martin Benka, Ľudovít Fulla, Mikuláš Huba, Július Pántik, František Dibarbora, Nikita Chruščov, Klement Gotwald, Ludvík Svoboda, Gustáv Husák a mnohí ďalší.

Skladateľ Ján Cikker rád na Sliači pracoval – napísal tu rad svojich skladieb. Operu Mister Scrooge venoval na znak vďaky za vyliečenie Sliaču a Sliačanom...