Rudolf Stockar a Palace
V roku 1924 Ministerstvo verejného zdravotníctva vyhlásilo súťaž na novú kúpeľnú budovu na Sliači. Vyhral ju nie veľmi známy, no o to zaujímavejší architekt Rudolf Stockar. Skromne prehlásil, že „z užšej súťaže troch projektov bol zvolený môj náčrtok“. Z tohto náčrtku sa však zrodilo jeho najprogresívnejšie a najmonumentálnejšie dielo. Práve v tomto projekte začal dbať na funkciu objektu, ktorá sa stáva základným faktorom ovplyvňujúcim vzhľad stavby. Stavba nie je len samostatnou jednotkou neuvážene vloženou do priestoru, ale naopak, svojou kompozíciou elegantne komunikuje s okolím, architektúrou aj prírodou.
Palace je odvážnym radikálnym moderným komplexom citlivo reagujúcim na už existujúce tradičné prostredie. Tiahla biela hmota situovaná pozdĺž jednej vrstevnice je svojou širokou líniou a plochou doplňujúcim prvkom rozčlenenej siluety okolitej prírody. V začiatkoch výstavby kúpeľného komplexu sa ešte nestavalo v súlade s regulačným plánom, pretože ten bol vyhotovený až v rokoch 1928-1929 samotným Stockarom. Plány budovy sa zadávali už v roku 1926, ale kvôli zmene programu svoju definitívnu podobu získala až v r. 1929. Toto územie sa totiž stalo veľmi perspektívnym po preskúmaní výdatnosti liečivých prameňov a ostatných celkových podmienok. Predpokladalo sa zvýšenie návštevnosti z 5 000 na 15 000 za sezónu.
V prvej etape sa stavala reštauračná časť spolu so spoločenskou dvoranou a s divadlom. Ubytovacia časť bola naplánovaná na ďalšiu etapu. Tiež sa začala stavba hospodárskeho dvora, s ktorého umiestnením však Stockar nebol spokojný, vyriešili to však úpravy spojené s regulačným plánom. Jeho tvorba bola trpezlivá a koncepty sa črtali postupne. Podľa regulačného plánu malo byť ohnisko kúpeľného komplexu situované na pravej strane cesty, v blízkosti prameňov. Mal ním byť kúpeľný dom, Hotel Slovensko. Tento zámer sa nepodarilo splniť a dodnes tam stojí klasicistický hotel Detva a nedokončená budova od architekta Jaroslava Vítka. Regulačný plán počítal aj so zmenami už rozostavaných budov na ľavej strane cesty. Na reštauračnú časť mala nadväzovať hotelová s 300 izbami.
Kúpeľná budova obsahuje kaviareň, reštaurácie, divadlo s pomocnými miestnosťami a príslušenstvom, hotel spoločenské miestnosti a samozrejme lôžkovú časť. Hotelová časť je centralizovaná smerom na nádvorie, reštauračná časť je komponovaná južne a severovýchodná strana je tvorená kolonádnou chodbou.
Budova kúpeľov je príkladom, ako môže byť príroda nie len tichým účastníkom výstavby, ale stáva sa aktívnym prvkom v tvorivom procese autora. Dôležitým faktorom kompozície sa teda stáva vzťah prírody a architektúry. Ide o voľný, prirodzene pôsobiaci, otvorený komplex komunikujúci so svojím okolím. Prepájajúcim prvkom života v budove s exteriérom sú balkóny, terasy, lodžie a kolonády, ktoré sú súčasťou celého 240 metrov dlhého komplexu vytvoreného z kúpeľnej budovy a hotela. Nejde o izolovane či uzatvorene pôsobiacu koncepciu samostatného objektu, ale naopak o súbor pravouhlo zoradených hmôt dynamicky reagujúcich na okolie. Táto tiahla harmonická súhra budov je postavená v duchu funkcionalizmu. Stockar dáva prednosť funkcii pred „útulnosťou“ jeho predošlých realizácií.
Stockar navhol okrem samotných budov aj dizajn interiérov a nábytku. Funkciu premyslel absolútne do dôsledkov, v budove navrhol všetko od nábytku až po konvicu na kávu. Jeho dizajn patrí dodnes medzi vyhľadávané kúsky.
Stockar je i autorom regulačného plánu kúpeľov na Sliači z rokov 1928-1929. Plány na vybudovanie kompozičného centra komplexu, hotela Slovensko prepojeného s kúpeľným domom, však stroskotali. A tak neplánovaným centrom Stockarovej tvorby zostáva hotel Palace s priľahlou reštauračnou časťou. Schodisko ku kolonáde je spájajúcim prvkom týchto dvoch častí. Aj napriek nedokončeniu však zostáva Palace svojím kompozičným riešením výnimočným objektom.
Podľa:
Dulla,M. ; Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. Storočí, Slovart 2002, Bratislava
Foltyn, Ladislav: Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918 – 1939, Bratislava 1993
Kubičková, K.: Architekt Stockar a Kúpele Sliač, Projekt: revue slovenskej architektúry, 1996 číslo 2 str. 30-33
Informácie na tejto podstránke pochádzajú z Wikipédie.